Bežne používané transformátorové železné jadrá sú zvyčajne vyrobené z plechov z kremíkovej ocele. Kremíková oceľ je druh ocele s obsahom kremíka (kremík sa nazýva aj kremík). Jeho obsah kremíka je medzi 0,8 % a 4,8 %. Kremíková oceľ sa používa ako železné jadro transformátora, pretože samotná kremíková oceľ je magnetický materiál so silnou magnetickou permeabilitou. V cievke pod napätím môže generovať relatívne veľkú intenzitu magnetickej indukcie, čím sa zníži objem transformátora.
Vieme, že skutočný transformátor vždy pracuje v stave striedavého prúdu. K strate výkonu dochádza nielen na odpore cievky, ale aj v železnom jadre magnetizovanom striedavým prúdom. Vo všeobecnosti sa strata výkonu v železnom jadre nazýva "strata železa". Strata železa je spôsobená dvoma dôvodmi, jedným je "strata hysterézy" a druhým "strata vírivým prúdom".
Hysterézna strata je strata železa generovaná v železnom jadre počas procesu magnetizácie v dôsledku existencie fenoménu hysterézy. Veľkosť tejto straty je úmerná ploche uzavretej hysteréznou slučkou materiálu. Hysterézna slučka z kremíkovej ocele je úzka. Jeho použitie ako železného jadra transformátora má relatívne malú hysteréznu stratu, čo môže výrazne znížiť stupeň zahrievania.
Keďže kremíková oceľ má vyššie uvedené výhody, prečo nepoužiť ako železné jadro celý kus kremíkovej ocele, ale nespracovať ho na plechy? Je to preto, že plechové jadrá môžu znížiť iný druh strát železa - "stratu vírivým prúdom".
Keď transformátor pracuje, v cievke je striedavý prúd. Magnetický tok, ktorý vytvára, je samozrejme striedavý. Tento meniaci sa magnetický tok generuje indukovaný prúd v železnom jadre. Indukovaný prúd generovaný v železnom jadre cirkuluje v slučke v rovine kolmej na smer magnetického toku, preto sa nazýva vírivý prúd.
Strata vírivých prúdov tiež zahrieva železné jadro. Aby sa znížili straty vírivými prúdmi, železné jadro transformátora je vyrobené z izolovaných plechov z kremíkovej ocele naskladaných na sebe, takže vírivý prúd prechádza relatívne malým prierezom v dlhom a úzkom okruhu, aby sa zvýšila odpor na dráhe vírivých prúdov. Kremík v kremíkovej oceli zároveň zvyšuje merný odpor materiálu a tiež hrá úlohu pri znižovaní vírivých prúdov.
Na výrobu železného jadra transformátora sa vo všeobecnosti vyberajú za studena valcované plechy z kremíkovej ocele s hrúbkou 0 0,35 mm. Podľa požadovanej veľkosti železného jadra sa narežú na dlhé pásy a potom sa poukladajú do tvaru „日“ alebo „口“. Teoreticky, na zníženie vírivých prúdov, čím tenší je plech z kremíkovej ocele a čím užšie sú spojené pásy, tým lepší je účinok. To nielen znižuje straty vírivými prúdmi a znižuje nárast teploty, ale tiež šetrí materiál plechov z kremíkovej ocele.
Ale pri samotnej výrobe jadier z kremíkového oceľového plechu to nie je založené len na vyššie uvedených priaznivých faktoroch. Pretože výroba železných jadier týmto spôsobom výrazne predĺži pracovný čas a tiež zníži efektívny prierez železného jadra. Preto pri výrobe jadier transformátorového železa s plechmi z kremíkovej ocele by sme mali vychádzať zo špecifických situácií, zvážiť klady a zápory a zvoliť najlepšiu veľkosť.
Transformátor je vyrobený na princípe elektromagnetickej indukcie. Na uzavretom stĺpe železného jadra sú dve vinutia, primárne vinutie a sekundárne vinutie. Keď sa na primárne vinutie aplikuje napájacie napätie striedavého prúdu. V primárnom vinutí preteká striedavý prúd a vytvára sa magnetický potenciál. Pôsobením magnetického potenciálu sa v železnom jadre vytvára hlavný striedavý magnetický tok.
Elektrický plech z kremíkovej ocele je bežne známy ako plech z kremíkovej ocele alebo plech z kremíkovej ocele. Ako už názov napovedá, ide o elektrokremíkovú oceľ s obsahom kremíka až 0,8 % - 4,8 %, ktorá sa vyrába valcovaním za tepla a za studena. Vo všeobecnosti je hrúbka menšia ako 1 mm, preto sa nazýva tenký plech. V širšom zmysle patrí plech z kremíkovej ocele do kategórie plechov a vďaka svojmu špeciálnemu použitiu tvorí samostatné odvetvie. Elektrický plech z kremíkovej ocele má vynikajúce elektromagnetické vlastnosti a je dôležitým magnetickým materiálom nevyhnutným v energetickom, telekomunikačnom a prístrojovom priemysle.